Adamovic píše: ↑úte 10. lis 2020 15:07:03
...Ja si to nedokazem predstavit v Nemecku vtedy a na miestach, kde o nieco skutocne ide ani dnes. V sukromnom sektore by som to vylucil uplne. Pripustam, ze v bare (pokial tam je zamestnany) si niekto moze legalne cvaknut, ale Broniewski bol vyslovene opity a to si neviem predstavit, ze by v tom case Nemec akceptoval.
Mozno mate ine skusenosti (evidentne ano).
Samozrejme, že mám iné skúsenosti. A bohaté. Je len rozdiel v prístupe a tolerancii, resp. vo vnímaní a spracovaní danej problematiky inštitúciami, médiami a verejnosťou, resp. verejnou mienkou.
Kdežto na Slovensku a zrejme i v Čechách bude vnímaný (podotýkam dokázateľne PRICHYTENÝ) opitý lekár, či učiteľ, či robotník zamestnávateľom a verejnosťou ako samozrejme v prvom rade nezodpovedný, v druhom rade však bude i morálne odsudzovaný, bude spochybňovaný jeho charakter, atď atď. Nielenže dotyčný je disciplinárne stíhaný, ale ho i vyhodia a vec sa s ním bude vliecť. Dostane sa to všade do novín, do médií, všetci sa v tom vŕtajú a moralizujú doaleluja.
A tak vzniká dojem, že len na SK či CZ sa to deje. Ale omyl, v Rakúsku aj Nemecku sa to vyskytuje rovnako. Ale pozor. Inštitúcie, zamestnávatelia a verejnosť sa stavajú voči veci inak!!! Zamestnávateľ toleruje v tichosti aj keď problém tuší, v prípade keď inak zamestnanec robí svoju robotu, keď nie sú ľudia, neni náhrada. Až keď sa niečo stane, niečo vyvedie, vtedy výpoveď, ale samozrejme vo všetkej tichosti a diskrétnosti, nebudeme si predsa kaziť meno. Firma, podnik, vzťahy, väzby, okolie, kunčofti, obec, povesť nakoniec všetkých. A tak to vníma i verejnosť. Alkoholizmus nie je vnímaný ako zlo, nezodpovednosť, bezcharakternosť, neohľaduplnosť. Na Západe je vnímaný aj verejnosťou ako choroba, bez balastu moralizovania, alkoholizmus je tolerovaný. Choroba totiž nie je odsúdeniahodná.
Mohla by som menovať za tie roky xx prípadov čo poznám: jeden posledný za všetky; riaditeľku škôlky ktorá vyhrala konkurz po odchode predošlej do penzie, sme v našej obci mali vo funkcii cca mesiac. Až raz ju na mol opitú prichytili rodičia (dve mamičky prišli skôr vyzdvihnúť svoje deti) ako sa povaľuje, lebo už ani na nohách v opitosti nedokázala stáť, v školkárskej telocvični a okolo nej ponevierajúce sa bezprizorné 3-4-5 ročné deti. Myslíte, že sa o tom niekto dozvedel? Riaditeľku odvolali, poslali na protialkoholické liečenie. Čo je s ňou netuším, ale po liečení zrejme už pracuje inde, ak vôbec, nepochádzala z obce. Rodičov zaviazali mlčaním (ochrana osobných údajov, t.j. informácie o zdr.stave tej riaditeľky, lebo alkoholizmus je choroba, okrem toho, kto by rozprával, dopustil by sa uventuelne poškodzovania dobrého mena, nielen tej osoby, ale i škôlky samotnej, ľudia tiež nechcú aby sa o ich obci hovorilo negatívne, nechcú sa dostať do novín atď.), a na radnici (obec je prevádzkovateľ škôlky) všetko sa ututlalo, nik sa o tomto škandáliku nedozvedel, okrem úzkeho okruhu ľudí, ktorí mlčia. Takto v tichosti sa všetko uprace nie ako na sk, že hneď sú plné noviny aj keď sa kdesi v Hornej Dolnej prevráti o stenu opretý bicykel.
Opakujem, to sú totálne stereotypné predsudky, keď Slovák povie na nejaký nešvár alebo škandál, že: to sa môže stať len u nás na Slovensku, to sa vo vyspelých demokraciách, na Západe, v civilizovaných krajinách stať nemôže...nedeje... a podobné bla bla. Nezmysel. Všetko sa deje všade. Šlendrianstvo, ignorantstvo, podvody, rozkrádanie, protekcionizmus, úplatkárstva, klientelizmus, diletantizmus... všade na svete sa to deje, v rôznych formách a podobách...koľkorazy som už počula vzdychať Rakušanov aká sú oni banánová republika. Nevzdychajú tak len Slováci.
A to ještě pořádali grilovací party po práci! V tvrdém alkoholu zaostávali, ale v pivu, to byli přeborníci! 
Po celodenních 15 pivech si sedli do auta a 300 km hurá domů, vždy dojeli bez problémů!