Lipinski píše: ↑čtv 07. led 2021 19:34:37
...To už přece bylo napsaný hodněkrát, že za smrt lidí v plynovejch komorách nemoh jen ten konkrétní esesman, co těma průduchama vysypal pikslu Zyklonu B. Ta tragédie byla v tom, že v tom byli všichni - pošťáci, co nosili vobsílky do transportu, úředníci, železničáři, zaměstanci IG Farben atd. ...
Pokud někdo poznal, že se v r. 1933 fatálně splet, bylo už pozdě, i když už s tim třeba nesouhlasil - do práce musel, resp. nemusel, ale zemřel by hlady nebo popravou za sabotáž, zběhnutí, vlastizradu. Němci se dostali do stavu, ze kterýho se nešlo vrátit, každý východisko pro ně bylo špatný. Tim, co dělali, i když třeba "jen" třeba pletli rukavice nebo hoblovali fošny, tim všim podporovali válku...
Je to ťažká téma. Ale ja tento postoj o kolektívnej vine nezdieľam. Môj nåzor je, že z hľadiska súčasnosti je to už nepatričné rozoberať umučených a ich smrte práve týmto spôsobom, lebo okrem iného sú už mŕtvi a tá ich bolesť už neexistuje, a ak ju niekto živí, tak sīce pripomenúť (uctiť mŕtvych) sa patrí, ale vo zvyšku to je iba zle (inštrumentalizácia), lebo: dnes je zasa všetko inak.
Ak by ste za všetko čo sa udialo chceli nájsť prvotného vinníka, tak to by kľudne mohol byť profesor, alebo komisia, ktorá Hitlera odmietla prijať na viedenskú výtvarnú akadémiu v roku 1907. Bolo to preňho nesmierne sklamanie. On nekreslil zle, ba dokonca dobre. Mohli ho prijať. Si zoberte, akí akademickí maliari nás stačili za tie časy svojim umením zobťažovať a zniesli sme to. Mohli ho prijať a bol by pokoj, stal by sa priemerným váženým mešťanom, jeho umenie ako oficiálneho umelca by ho uživilo, (možno by sa stal aj Staatskünstlerom, čo značí, že by dostával štátne zákazky) oženil sa primerane, so ženou strednej vrstvy a hotovo.
A zatiaľ v rovnakom čase, keď ho odpinkali, mu milovaná matka zomierala na rakovinu, o ktorú sa staral do jej smrti ako by dokázal máloktorý syn (zdroj: dôveryhodné svedectvo podal Dr.Bloch, vid kniha od Brigitte Hamann z roku 2008, Hitlers Edeljude).
A potom tá finančná tieseň (na jednej strane s posmechom sa ukazuje aký bol neschopný nájsť si prácu, s posmechom sa zdôrazňuje ako za čas býval vo Viedni v ubytovni pre bezdomovcov a na druhej strane sa zasa u druhých prípadov zdôrazňuje aká bola veľká nezamestnanosť, problém nájsť prácu, prekérna bytová situácia obyvateľstva atď atď. A to ani nespomínam, ako s obľubou sa dokladá, že jeho súrodenci na čo pomreli ako malé deti, ani sa tie zdroje netaja tým, že chcú navodiť dojem, že sa Hitlerovej matke rodili degenerátske deti. Hoci je všeobecne známe, že pred vyše 130 rokmi bola veľká novorodenecká aj dojčenská chorobnosť ako i úmrtnosť. Tak to sú aké dvojité metre? Ja sa Hitlera nezastávam, ja sa snažím byť objektívna).
Toto sú veci, čo poznačia, nehovoriac o 1.svetovej vojne, tam bol fakt vážne ranený. (Dokonca úraz hlavy? Nespomínam si narýchlo). Tak keď chceme hľadať vinníka, tam všade hľadajme. A nie sekundárne v bezmocných ľuďoch, poštároch či železničiaroch.
Edit: Ale každý sa vysporiadava so svojimi traumami inak. Určite sa s ranami osudu dá vysporiadať, ale keď je ich príliš veľa naraz, je to fakt ťažké. Môj spolužiak tiež sa pokúšal dostať na školu, chcel byť maliarom. Nevzali ho viackrát. Spáchal samovraždu. Mal nakopených viacero problémov. Ale pri mnohých problémoch stačí spúšťač jeden a nemusíme vedieť ktorý. Ale ten dorazí. Hitler to riešil inak. Stal sa bezcitným, alebo ak chcete - odčlovečil sa.
Edit2: som si vedomá, že dalo by sa namietať, že keby nie tento Hitler, tak by sa našiel niekto iný. Ale myslīm, že rovnaké by to nebolo. Dejiny by sa predsa odohrali inak. Nenarodili by ste sa Lipinski. Ani ja. Ani nikto tu na fóre. Stačia malé dejové odchýlky v čase, náhody, a všetko je inak.