Este sa k tomuto opakovane vratim kolega Lipinski, Vy ste tu kdesi spominali, ze ste studovali literaturu.
Tak Vam urcite je zname, ze ceski a slovenski poéti vo svojich socrealistickych proletarskych basnach prave naopak - spajali velmi radi vojnove s prirodnym.
Vladimir Holan na str.11 v Dik SSSR dakuje sovietskej Armade:
"...
Rozdrtila si svatě hrozná,
prušáckou bliznu, zas a zas
oplodňovanou dynamitem
..."
Dalej podla zdroja: V.Mikula, Socialisticky realizmus v slov.poezii, 2017 UK Ba:
Jan Kostra v poeme Na Stalina(*) (1952) podava v prirovnani sovietske vojenske smrtiace strelby sťaby zivotodarne roľnícke cinnosti, pri ktorych ani vtaca (pozn.: snad ľud ocakavajuci oslobodenie) nedojde ku skode:
"Sovietsky vojak s Vaším(*) menom kráča
cez oheň ako drak.
Ako vták-ohnivák nad oblakmi sa vznáša
Ns zemi zasa gesto rozsievača,
Napodobuje nevdojak,
Keď chrlí zrno striel a nevyplaší vtáča."
A v zbierke Salvy bojovníkom (1952) basnik Julius Lenko strely nemeni na semena ale semena meni na strely az taka uvedomela je slovenska priroda:
"...
Na horách veselo.
Však kre bronejú miesto malín
Hnevom a oceľou.
Granáty, guľky, automaty,
dnes rodí šíra stráň.
Chodník sa v šere lesa tratí
A na ňom partizán."
---
Ale vratim sa na pôdu dielu LS-I-.
Uzasny Dr.Knapp, nebásni, netvori ódy, povie len sucho a predsa s rytmom v hlase:
"Němce jsme vyhnali, dĕlat nemá kdo".